Keď som sa rozhodla, že sa budem na svadbu chystať sama, nemala som potuchy, že to bude tak veľmi o nervy. Myslím si o sebe, že som celkom zručná, čo sa týka bežných vecí a aj čo sa týka líčenia. Ale keď prišiel ten deň d, kedy som sa mala naozaj namaľovať, zistila som, že som dosť v strese a nadávala som si, že som si líčenie neskúsila skôr. Bola som z toho v strese a aj to moje líčenie tak vyzeralo. Takže, keď som išla na ďalšiu svadbu, skúsila som si líčenie dopredu. Keď som sa namaľovala a nahodila som rúž, stále mi niečo chýbalo.
Stále som vyzerala nejako inak. Nebola som stotožnená s tým, ako vyzerám a mala som pocit, že mi tam niečo vyslovene chýba. Mohla to byť len maličkosť, ktorá celú moju vizáž pekne podčiarkne. Najprv som sa skúsila učesať, potom som sa skúsila obliecť, ale neustále tam bolo niečo, čo nevyzeralo celkom dobre. S čím som sa proste nevedela veľmi dobre stotožniť. Takže som musela zapojiť všetky moje nápady, ktoré som v hlave mala. A aj keĎ to trvalo dlhšie, nakoniec som predsa len pochopila, čo mojej vizáži naozaj chýbalo.
Pochopila som, že ak mi niečo naozaj chýba, tak sú to jednoznačne 3d mihalnice. Človek by si nepomyslel, že to bude niečo také jednoduché, čo dokáže s pohľadom každej ženy urobiť neuveriteľné divy. Takže som si ich dala a mala som pocit, že konečne vyzerám naozaj k svetu. Že konečne vyzerám presne tak, ako som si to predstavovala. A nech sa deje čokoľvek, niekedy presne stačí len taká maličkosť, ako sú obrovské riasy, aby jednoducho celá vizáž vyzerala perfektne. A ja som vedela, že presne toto je niečo, vďaka čomu budem vyzerať najlepšie na celej svadbe. Keby som si chcela fandiť alebo niečo podobné, povedala by som, že vyzerám ešte lepšie ako nevesta. Ale to teda nebudem príliš preháňať. Musím si predsa nechať trochu skromnosti.