Navariť niečo deťom je skutočne veľmi veľký problém. Ako všetci dobre vieme, tak práve deti sú tí najhorší stravníci. Nič im nie je dosť dobré, nad všetkým ohŕňajú nos a všetko im smrdí. Naozaj úplne všetko. Deti sú jednoducho zvyknuté jesť to, čo im doma pripravia ich rodičia a je skutočne ťažké ich naučiť na niečo iné. Na niečo, na čo si budú môcť zvyknúť a čo im bude skutočne chutiť. Keď ku mne mala prísť na víkend malá dcéra mojej najlepšej kamarátky, skoro som zošalela. Vedela som, že deti sú na stravu náročné a práve preto som sa naozaj bála, čo jej pripravím.
Jediné, v čom som mala jasno, bol dezert. Čerešňová bublanina určite poteší každé jedno dieťa, aspoň podľa môjho skromného úsudku človeka, ktorý zatiaľ nemá žiadne deti. Môžem síce hovoriť len za seba, ale ja som ju ako dieťa milovala. Preto som ju upiekla a dala som si záležať, aby vyzerala čo najlepšie. Podstatné však je, aby čo najlepšie chutila. Začala som ju piecť tesne predtým, ako mala dcéra mojej priateľky prísť a tŕpla som skoro tak veľmi ako pred maturitou. Našťastie jej prvé slová, keď vošla do môjho bytu boli, čo tu tak krásne vonia. Vtedy mi padol kameň zo srdca.
Moja priateľka mi nakoniec povedala, že si vôbec nemusím robiť obavy, čo sa týka jej a jedenia. Vraj s tým nemá absolútne žiadny problém, pretože zje skoro všetko. Vôbec ju to netrápilo a bola rada za čokoľvek. Jednoducho taký papkáčik. Aj tak som na nej neskúšala žiadne kulinárske experimenty. Radšej som sa držala klasiky. Kuracie mäsko s ryžou, zeleninová polievka, ale to dieťa naozaj jedlo, čo mu prišlo na chuť. Dokonca zjedla aj celý surový kaleráb, čo som teda nevidela zjesť žiadne dieťa nikdy. Aby som bola úprimná ani ja by som ho nezjedla. Takže som šťastná, že sa v dnešnej dobe nájde dieťa, ktoré na stravu nie je vôbec náročné. Trikrát hurá.