Aj pokiaľ sa nám to možno z prvého dojmu nezdá, kapry majú radi sociálny život a poväčšine sa zdržujú vo svojom stáde. Vlastne už viackrát sme mali príležitosť vidieť, ako sa väčšia skupina kaprov v období jari „vyhrieva“ pri brehoch jazera spoločne. Polovica jari je ale jedna z mála príležitostí, kedy ich máme šancu vidieť takto zblízka, neskôr sa tieto ryby premiestnia skôr ďalej a hlavne hlbšie, začnú sa vo veľkom živiť vodnými rastlinami. Zistenie, že kapry chodia spolu v početnom stáde je pre rybára určite skvelá príležitosť nahodiť a už len čakať, kedy sa aspoň jeden z tlupy kaprov ulakomí a pri hľadaní potravy sa napne na háčik,
predovšetkým ak je na háčiku vhodná návnada, najčastejšie boilies, čo sú guľôčky zlepené z múky bohaté na vlákninu. Dobrá návnada, silný vlasec a šikovný háčik sú ale iba doplnkami a pomôckami. Pre úspešný rybolov sú síce tieto detaily nadmieru podstatné, ale s výbavou by sa malo začať pekne zostra a to od samotného základu, akým sú kvalitné kaprarske udice. Ak sme správne vybavení, môžeme sa ďalej venovať správaniu tomuto, u nás rozšírenému a u rybárov asi najobľúbenejšiemu druhu rýb, kaprov.
Správanie sa a fungovanie kaprov v našich jazerách
Ak som na začiatku spomenul, že kapry sa najradšej vyskytujú v spoločnom stáde, niekto by mohol odporovať, že už videl kapra, ako si hľadá potravu „sólo“, ako jednotlivec. Áno, prečo nie, ale ide iba o chvíľkové odlúčenie, hlavne ak sa stádo vyplaší a zmätene rozpŕchne. Po kratšej dobe sa ale kapry opäť nájdu a stmelia do svojej skupinky. A ďalšia informácia, ktorá možno prekvapí je fakt, že v porovnaní s veľkosťou tela majú kapry najväčší mozog zo všetkých rýb, ktoré sa v našich sladkovodných vodách nachádzajú. Aj preto sa k lovu tomuto druhu rýb musí pristupovať o niečo premyslenejšie. Kapor sa dokáže učiť. Tak, ako človek z vlastných chýb. Ak sa mu podarí utiecť hrobárovi z lopaty, či skôr rybárovi z háčika, bude z neho ostrieľaný veterán, ktorého už len tak ľahko neulovíme.