Keď sa povie logoterapia, niektorí ľudia si skôr predstavia rečové chyby ako psychoterapiu. Medzi logopédiou a logoterapiou je však podstatný rozdiel. Logoterapia je psychoterapeutický smer, ktorý podobne ako psychoterapia PCA vychádza z humanistického prístupu k človeku a existencializmu.
Tak ako sa Carl Rogers považuje za zakladateľa terapie zameranej na klienta a nedirektívnej psychoterapie, aj logoterapia je úzko spojená s menom svojho zakladateľa. Kto bol Viktor Frankl? Rakúsky neurológ a psychiater, ktorý spolupracoval s velikánmi psychoterapie, ako boli Sigmund Freud, Carl Jung a Alfred Adler.
Dielo Viktora Frankla je ovplyvnené nielen obdobím medzi svetovými vojnami, keď zohral významnú úlohu pri zakladaní psychologických poradní pre mladých ľudí a s tým súvisiacim znížením počtu samovrážd, ale aj jeho silnými zážitkami počas prebiehajúcej druhej svetovej vojny. Logoterapia sa niekedy označuje ako tretia viedenská škola psychoterapie, pretože popri Freudovej túžbe po rozkoši a Adlerovej túžbe po moci prichádza s ľudskou potrebou zmyslu.
Viktor Frankl si kladie otázku, čo je zmyslom života, a odpovedá na protiotázku, aký zmysel chcem dať svojmu životu, čo sa odráža v jednej z jeho najznámejších kníh Človek hľadá zmysel. V knihe Úvod do logoterapie potom opisuje svoje skúsenosti z koncentračných táborov, ktoré viedli k formulácii jeho psychoterapeutického systému, ktorý ďalej zdokonaľuje vo svojej ďalšej knihe A predsa povedzte životu áno.
Frankl vidí tri oblasti, v ktorých môže človek nájsť zmysel:
- pri vykonávaní činu (najmä činu, ktorý presahuje seba samého; činu, ktorý sa vykonáva s ohľadom na iných)
- hodnotný zážitok (skutočný zážitok, ktorý človeka obohacuje alebo povznáša), pričom najhodnotnejšia je láska
- v utrpení (ak ho premeníme na morálne víťazstvo).
